13.09.2018

apssvsr Aktuality 0

Tlačová správa z druhého stretnutia s predsedom vlády SR

Mimoriadna dotácia pre neverejných poskytovateľov nebude

„Žiadne zo zariadení sociálnych služieb, ktoré sa dostalo do ťažkostí nie vlastnou vinou, by nemalo byť zatvorené a žiaden klient by nemal zostať na ulici.“ Deklaroval veľkolepo premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) po rokovaní so zástupcami samospráv a predstaviteľmi Platformy za spravodlivé financovanie sociálnych služieb dňa 13.9. 2018 na Úrade vlády SR. Druhým dychom však spolu s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR Jánom Richterom oznámili, že mimoriadnu dotáciu 10 mil. Eur neverejní poskytovatelia od štátu pravdepodobne nedostanú. Tých poskytovateľov, ktorí nebudú mať v dôsledku tohtoročných zvýšených nákladov na službu (spôsobenú najmä príplatkami za soboty, nedele a sviatky) vraj v spolupráci s krajmi a obcami dofinancujú individuálne. Podľa Anny Ghannamovej, predsedníčky APSS v SR je to nekorektné a nelogické ak sa poskytovateľom paušálne zo zákona zvýšia náklady, ale finančný deficit, ktorý to spôsobí, sa má riešiť individuálne. „Čakať, kým jednotlivý individuálny poskytovateľ ohlási zánik, je podľa nášho názoru neskoro a je to zo strany vlády voči poskytovateľom neférové a voči odkázaným ľuďom, o ktorých sa starajú, nezodpovedné,“ upozornila.

Na rokovaní sa zároveň dohodlo, že rezort Jána Richtera otvorí Zákon 448/2008 o sociálnych službách a zaviazal sa do 12. 10. 2018 predložiť úpravu vzorca tak, aby neverejní poskytovatelia neboli započítavaním všetkých príjmov do výšky priemerných bežných výdavkov uzamknutí v kruhu tých istých financií, hoci náklady na služby rastú nielen rastom vstupov na trhu, ale aj zákonnými opatreniami (minimálna mzda, príplatky za soboty, nedele, sviatky, náklady na GDPR a podobne).

Nedostatočná pozornosť sa však podľa zástupcov platformy na tomto stretnutí venovala legislatívnej úprave toho ustanovenia, ktoré obce a mestá využívajú na odmietanie platiť neverejným poskytovateľom finančný príspevok na prevádzku pre svojich odkázaných občanov. Lebo ak zákon „neprikáže“ obciam rešpektovať výber poskytovateľa občanom ako automatickú objednávku služieb a potvrdenie nároku na FPP pre občana, tak bude naďalej zo strany obcí porušované ústavné právo občana. Z dotazníka, ktorý realizovala Platforma za spravodlivé financovanie sociálnych služieb na vzorke 109 neverejných poskytovateľov – t. j. v 215-tich prevádzkach, ktoré poskytujú 19 druhov služieb pre minimálne 7 438 občanov vyplynulo: že iba 8% obcí si svoju zákonnú povinnosť hradiť FPP plní, ďalších 11 obcí hradí FPP len v symbolickej čiastke, ale až 81% obcí svoju zákonnú povinnosť odignorovalo a finančný príspevok odmietlo svojim odkázaným občanom zaplatiť. …

Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti.

Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.