03.01.2019

apssvsr Aktuality 0

2617

Článok publikovaný v denníku Pravda 3.1.2019

Autor: Anežka Lisá

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/497141-domovom-pre-seniorov-hrozi-kriza-varuje-nku/

Domovom pre seniorov hrozí kríza, varuje NKÚ

Počet miest pre seniorov vo verejných zariadeniach je v Bratislave nedostatočný

Slovensku hrozí akútny nedostatok miest v domovoch dôchodcov. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe mapujúcej stav sociálnych zariadení pre seniorov. Zodpovednosť úrad pripisuje sčasti samosprávam, poskytovateľom sociálnych služieb, ale aj ministerstvu práce.

Na umiestnenie do domovov čaká v súčasnosti až 7500 seniorov. Čakacia doba sa niekde ráta v mesiacoch, inde v rokoch. „Kapacita zariadení pre seniorov na Slovensku je alarmujúco nedostatočná. Dostupnosť sociálnych služieb pre seniorov sa v súčasnosti stáva čoraz naliehavejšou výzvou najmä v súvislosti s demografickým vývojom populácie,“ konštatuje správa NKÚ.

Takéto zariadenia prevádzkujú obce a mestá, cirkev, mimovládne organizácie, niektoré spadajú aj do kompetencie samosprávnych krajov. Financované sú sčasti zo štátneho rozpočtu, sčasti vyššími územnými celkami.

Rezort práce dáva od problematiky ruky preč „Už viac ako 15 rokov patria sociálne služby do plnej a výlučnej kompetencie samospráv,“ ozrejmuje situáciu hovorca ministerstva Michal Stuška. Ten zároveň upozorňuje, že kontrola NKÚ sa týka obdobia rokov 2015–2017 a údaje uvedené v správe sa od skutočného stavu líšia. Úrad si však stojí za svojím a tvrdí, že ich správa ponúka reálny obraz súčasného stavu, pričom zistenia sú podložené poznaním priamo z terénu.

Dlhé čakačky, problém s personálom

Slovenská katolícka charita, ktorá poskytuje sociálne služby seniorom na celom Slovensku, upozorňuje na to, že problém sa vyostruje. „Z našej praxe môžeme konštatovať, že kapacity nestačia uspokojiť všetkých, ktorí chcú byť umiestnení do charitných zariadení sociálnych služieb,“ hovorí generálny sekretár Erich Hulman. Najhoršie je na tom hlavné mesto. „V Bratislave je v charitných zariadeniach na čakačke aj 70 ľudí a ročne môžeme prijať iba 5 až 10 seniorov,“ hovorí riaditeľ Bratislavskej arcidiecéznej charity Boris Hrdý. „Keďže nie sú vytvorené finančné podmienky na vznik nových zariadení, považujeme za potrebné tento urgentný stav riešiť,“ dodáva Hulman.

Ivana Melíšková z Domova seniorov Lamač hovorí, že sú obsadení na sto percent a v evidencii žiadateľov majú 150 ľudí. Ročne sa v tomto sociálnom zariadení, ktorého zriaďovateľom je magistrát hlavného mesta, uvoľní v priemere 15–20 miest, čo však ani zďaleka nepokrýva dopyt zo strany občanov. „Počet miest pre seniorov vo verejných zariadeniach je v Bratislave nedostatočný,“ konštatovala Melíšková.

Župy majú na starosti špecializované zariadenia, ktoré nie sú len pre seniorov. Tí však tvoria značnú časť ich klientely. „Momentálne máme v zoznamoch čakateľov na umiestnenie do špecializovaných zariadení 318 žiadostí. Aj toto svedčí o nepostačujúcej kapacite súčasných zariadení,“ vyjadrila sa riaditeľka odboru sociálnych vecí Žilinského samosprávneho kraja Iveta Ďurišová.

Podľa podpredsedníčky Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Milady Dobrotkovej za súčasným stavom stojí neochota obcí finančne prispieť na umiestnenie občana v neverejnom zariadení. „Je to paradox, že ak takáto obec má vlastné zariadenie, do ktorého sa už jej občan nedostal z kapacitných dôvodov, tak mu nechce prispievať, ak je u neverejného poskytovateľa,“ zhodnotila.

Rada Združenia miest a obcí odmieta, že by samosprávy uprednostňovali vlastné domovy. Mestá podľa nej robia, čo môžu a aj v sociálnej oblasti si môžu dovoliť iba to, čo im dovolia rozpočty.

Kriticky je na tom však aj personál takýchto zariadení. NKÚ upozorňuje, že platy opatrovateľov sa blížia k minimálnej mzde, čo má za následok nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. Hovorca úradu Marek Papajčík poukázal, že viac ako tretina kontrolovaných zariadení nespĺňala zákonné limity minimálneho počtu odborných pracovníkov vzhľadom na počet seniorov v zariadení. Pomôcť mali schválené príspevky za prácu počas víkendov a sviatkov, ktoré však boli podľa predsedníčky Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Anny Ghannamovej pre viaceré subjekty osudné, keďže ich nemali ako financovať.

Problémom je tiež priemerný vek zamestnancov, ktorý je skoro šesťdesiat rokov. „Vekový priemer je naozaj vysoký, preto sa snažíme zatraktívniť povolania v oblasti sociálnych služieb rôznymi motivačnými stimulmi. Týmito opatreniami a benefitmi očakávame zvýšenie záujmu o túto prácu u mladých ľudí a tiež návrat našich opatrovateliek zo zahraničia domov,“ vyjadrila sa Iveta Ďurišová, riaditeľka odboru sociálnych vecí Žilinského samosprávneho kraja.

NKÚ odporúča

Súčasťou správy sú odporúčania úradu, ktoré majú pomôcť predchádzať krízovému stavu. Ministerstvu práce navrhuje zmeniť kontrolu kvality zariadení, ktorú považuje za nedostatočnú. Zvýšenie frekvencie kontrol by podľa neho prispelo k promptnejšiemu odstráneniu zistených nedostatkov. Inšpektori navrhujú prehodnotiť aj novelu zákona o sociálnych službách, ktorá platí od začiatku minulého roka a vyhodnotiť vplyv príspevkov podľa stupňa odkázanosti.

Rezort sa bráni tým, že vykonáva kontroly aj nad pôvodný rámec, keďže si to situácia vyžaduje. Hovorca Michal Stuška zároveň upozornil, že kontrolný mechanizmus domovov dôchodcov je viaczložkový, pričom väčšina kontrolných právomocí je na pleciach miest, obcí a VÚC.

Nevyhnutné je podľa NKÚ zapojenie odbornej verejnosti do prípravy koncepcie sociálnych služieb. Pomôcť mapovať reálny stav dopytu po sociálnych zariadeniach by malo zavedenie podrobnej evidencie žiadostí o umiestnenie do domova. Evidenciu by si mali viesť osobitne vyššie územné celky, ale aj samotní zriaďovatelia.

Pri rozširovaní kapacity treba dbať aj na rovnomerné vybudovanie siete domovov tak, aby každý občan mal možnosť byť umiestnený do zariadenia vo svojom najbližšom okolí. Podľa Papajčíka je na zvážení aj rozširovanie kapacít tzv. špecializovaných zariadení. Tie neposkytujú svoje služby primárne len dôchodcom, ale aj ľuďom trpiacim AIDS, sklerózou multiplex či schizofréniou.

NKÚ vidí priestor na zlepšenie aj u samotných poskytovateľov sociálnych služieb. Zlá finančná situácia mnohých zariadení je výsledkom zvýšených nákladov na energie, preto by domovy mali hľadať v spolupráci so zriaďovateľmi peniaze na zníženie energetickej náročnosti budov. Predsedníčka asociácie Anna Ghannamová vidí riešenie v spojení samospráv a poskytovateľov. „Nestačí len povedať, že rezort dáva každý rok na sociálne služby viac. Je to stále málo ku skutočnej potrebe. Zaostávame nielen za vyspelou Európou, ale aj za Českou republikou. musíme žiadať radikálne viac zdrojov do sociálnych služieb,“ mieni Ghannamová.