Najprv opravte budovy ZSS a zaplaťte personál, potom kupujte autá pre kontrolórov
Najprv zabezpečte dostatok lekárov pre odkázaných, potom meňte predpisovanie liekov
Najprv zvýšte ošetrovateľský paušál v ZSS, potom radi odbremeníme zaťažené nemocnice
Vážený pán premiér, Eduard Heger
Vážený pán minister financií, Igor Matovič
Vážený pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak,
Vážený pán minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský
Ako veľa sme z Vašich úst počas celej pandémie počuli o „najzraniteľnejšej skupine“ chorých, odkázaných, či starých a ako často ste ďakovali ľuďom v prvej línii, ktorí nasadzovali životy za ľudí o ktorých sa starali – aj v sociálnych službách…
Aj keď počas prvej vlny sme Vás museli o pomoci pre sociálne služby presviedčať, ďalšie mesiace ste dokázali premeniť verbálnu podporu aj do reálnej. Neboli sme na to počas predchádzajúcich vlád my, v sociálnych službách, zvyknutí. Veľká vďaka za nápravu v distribúcii ochranných pomôcok v druhej a ďalších vlnách pandémie, za infekčné príplatky a mimoriadne odmeny pre našich vyčerpaných zamestnancov, za vitamíny a kyslíkové prístroje pre našich klientov. Ďakujeme za takmer hrdinský politický počin v novele Zákona 448/2008 o sociálnych službách, kde ste dokázali čeliť tlaku miest a obcí a zaviazali ste ich plniť si svoje finančné povinnosti voči vlastným odkázaným občanom.
Práve pre takto dobre naštartovaný proces pozitívnej zmeny v sociálnych službách zostala komunita poskytovateľov a zamestnancov v sociálnych službách zaskočená, keď sme pred vianočnými sviatkami dostali prvý pracovný návrh Zákona o inšpekcii, ktorý vraj musí byť súčasťou reformného procesu Plánu obnovy v komponente 13, týkajúceho sa sociálnych služieb a dlhodobej starostlivosti. Ale v pláne obnovy na strane 485 v bode 3 sa hovorí o reforme dohľadu nad sociálnou starostlivosťou a nie o inšpekcii v sociálnych veciach. Zahadzujeme 6 rokov implementácie štandardov kvality von oknom a nevieme prečo.
Pôvodná verzia návrhu zákona o inšpekcii nazvala poskytovateľov sociálnych služieb „páchateľmi“ a vykreslila ich ako tých, čo „mučia“ svojich klientov a okrem práva na pripomienky k správe kontrolóra, ktorý ich ale vôbec nemusí akceptovať, nemáme podľa tohto zákona vlastne žiadne iné právo. My, čo sme tu pri ignorancii sociálnych služieb zo strany bývalých politických garnitúr držali sociálne služby počas legislatívneho, finančného a personálneho marazmu nad vodou. Iste, v médiách bolo vidieť iba pár tých, čo pochybili: kuchárov hrajúcich sa na doktorov, či podnikavcov, ktorí sa tvárili, že majú penzión a pritom nelegálne poskytovali nikým nekontrolovanú sociálnu službu a nechávali starých a chorých o hlade. Tých treba riešiť hneď a nástroje sú už dnes. Keby mali poskytovatelia zo zákona povinnosť byť v našej profesijnej asociácii (ako je to pri sestrách, či advokátoch), tak by sme radi aj my sami verejne oddelili zrno od pliev. Keď to chce robiť výhradne štát, dobre, ale je nutné to robiť férovo. Aby sa nestalo, že s vodou z vaničky vylejeme aj dieťa. Rozumieme tomu, že SR má medzinárodné záväzky ohľadom dodržiavania Dohovoru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím a iných medzinárodných zmlúv a podľa nich musí robiť všetko čo sa dá pre dodržiavanie práv ľudí so zdravotným postihnutím. Ale robiť to opačne? Najprv založiť Úrad inšpekcie v sociálnych veciach, nakúpiť nové počítače a autá pre kontrolórov a až o 4 roky robiť reformu financovania s. s., kde mala ísť ruka v ruke stabilizácia personálu sociálnych služieb? Veď to nemá logiku: Šľahať šľahačku na tortu, keď nemáte korpus a ani toho, kto by ho upiekol.
Vieme, že SR má v porovnaní s vyspelými krajinami v kvalite služieb, v deinštitucionalizácii, či vo zvyšovaní komunitných služieb rezervy, ale robiť to pri mesačnej podpore na klienta zo štátu vo výške 3 000 E na jedného odkázaného občana, ako je tomu v Nemecku, či v Rakúsku a pri 600 eurovej na Slovensku je značný rozdiel. V čom? V mzdách personálu v sociálnych službách. V mzdách opatrovateliek, a sestier v sociálnych službách. Tento rozdiel je dôvodom, prečo 24 000 Slovákov a Sloveniek opatruje rakúskych a nie slovenských seniorov a ďalšie stovky v ďalších krajinách. Dôvod, pre ktorý najmä na západnom Slovensku nemáme koho postaviť na služby a 5 rokov nespĺňame zákonom stanovené personálne štandardy, lebo už takmer nikto z mladých ľudí v našej krajine nechce túto ťažkú prácu robiť za tak nízku mzdu. V Českej republike si to práve v tom čase uvedomili a na tri etapy zvyšovali mzdy opatrovateliek vo verejných aj neverejných zariadeniach sociálnych služieb mimoriadnymi dotáciami zo štátneho rozpočtu. Slovenskí politici to neurobili dodnes. Po schválení plánovaného znenia návrhu zákona o inšpekcii, ktorý je práve v medzirezortnom pripomienkovom konaní však nebudeme mať nielen nedostatok opatrovateliek a sestier, ale aj manažérov v s. s.. Kto rozumný bude dobrovoľne čeliť udávaniu – keď sťažovateľ má právo na anonymitu, keď môže inšpektor vstupovať do zariadení sociálnych služieb aj do domácností s políciou a rozprávať sa s klientami, ktorých 68 percent má psychotickú liečbu a najťažšie stupne odkázanosti bez prítomnosti kľúčového pracovníka, dôverníka, či jeho zákonného zástupcu? Tragédia v CSS Zátišie v Osadnom, kde pri požiari zomreli 4 klienti a následne sa riaditeľ pravdepodobne zastrelil je mementom. Nie pochybenia človeka, ktorého „jeho“ klienti volali „ocko“, ale mementom o tom ako to dopadne, keď štátni úradníci a politici nepočúvajú odbornú prax a tvoria podmienky jej existencie od stola. Naozaj trváte na možnosti pre každého prijímateľa s. s. zamykať sa zvnútra v izbe bez ohľadu na jeho psychiatrickú diagnózu? Potom nám pri požiari nezomrú 5-ti, ale 50-ti klienti…
Vypočujte náš hlas a požiadavky ešte tento rok. Aby už nezomierali zbytočne ani klienti sociálnych služieb, ale ani zamestnanci:
1. Žiadame premiéra, aby sa osobne zasadil za záväzok vlády SR zvýšiť platy opatrovateliek, a sociálnych pracovníkov na tri etapy tak, že Nariadenia vlády v roku 2022, 2023 a 2024 (s platnosťou na roky: 2023, 2024, 2025 – kedy má začať reforma financovania sociálnych služieb) zvýši príspevok MPSVR SR na zabezpečenie sociálnej služby – ktorý je možný použiť prioritne na platy zamestnancov v sociálnych službách – každým rokom o 30% z poslednej platnej sumy príspevku.
2. Žiadame ministra financií, aby vyčlenil financie na riešenie havarijných stavov budov zariadení sociálnych služieb (ZSS) tak, aby dokázali plniť základné protipožiarne opatrenia, vrátane financií
na evakuačné výťahy, ktoré chýbajú vo väčšine ZSS na Slovensku. Mrzí nás, že táto požiadavka APSS v SR, ktorú sme mali na Plán obnovy bola odignorovaná.
3. Žiadame ministra vnútra SR a z jeho poverenia Hasičský a záchranný zbor aby v spolupráci s poskytovateľmi sociálnych služieb v priebehu roka 2022 realizoval preventívne edukatívne nácviky evakuácie pred požiarom a to aj s pomocou protipožiarnych evakuačných posteľných podložiek, ktoré môžu urýchliť evakuáciu najmä osôb so zníženou pohyblivosťou. Opatrenie MPSVR SR, ktoré na základe tragickej udalosti v Osadnom zaviazalo poskytovateľov do 1. 2. 2022 urobiť protipožiarne cvičenia, je alibistické a v čase nástupu 4. vlny pandémie omikronu do tohto termínu nereálne.
4. Žiadame ministra práce, sociálnych vecí a rodiny o zvolanie okrúhleho stola zástupcov odbornej prace vrátane poskytovateľov a zamestnancov, za účasti komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím a ombudsmanky pre ľudské práva k návrhu Zákona o inšpekcii v sociálnych veciach, ešte pred zaradením zákona do NR SR. Žiadame zvážiť, či nie je efektívnejšie iba zdokonaliť súčasné štandardy a hodnotenie kvality sociálnych služieb a osobitne urobiť
Inšpektorát pre závažné porušenia a neoprávnené poskytovanie služieb.
Ani opravené znenie tohto návrh zákona, ktoré je v medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK), v ktorom bola časť našich pripomienok akceptovaná, neprinesie kvalitu do sociálnych služieb a ani nezvýši dodržiavanie práv prijímateľov sociálnych služieb, pretože v tomto znení je návrh zákona najmä v časti o nových Štandardov kvality s. s. nejasný, zmätočný a za súčasných personálnych a finančných podmienok nevykonateľný. Navyše zakladá pre poskytovateľov nové náklady, ktorých pokrytie neuvádza ani Dôvodová správa a ani žiadne iné plánované finančné opatrenie. Jednorazová investícia je pre jedného poskytovateľa s priemernou obložnosťou 50 miest je do 7 000 E a mesačné zvýšenie nákladov takmer 8 000 Eur mesačne. Odhahované výpočty Prílohou číslo 2 tohto listu. Navyše takto šikanózne postavená kontrola len zvýši už dosť veľkú fluktuáciu odborných zamestnancov a frustráciu manažérov v sociálnych službách. Zásadné pripomienky APSS v SR a komentár tvoria prílohu tohto listu.
5. Žiadame ministra zdravotníctva zvýšiť od 1.7. 2022 ošetrovateľský paušál v ZSS nie na 6,60 Eur, ale na 10 E na klienta denne, čím pomôžeme odbremeniť nemocnice v SR, kde je ošetrovateľská starostlivosť oveľa drahšia (od 24-do 50 E).
Žiadame tiež ministra zdravotníctva revidovať novelu zákona o liekoch. Tak, aby
– sa v opravenej novele, alebo vo vyhláške z dôvodu nedostatku špecialistov ponechala všeobecným lekárom možnosť delegovanej preskripcie vo forme zástupu pri absencii špecialistu bez časového obmedzenia (teraz to bude možné max. na 2 mesiace)
– Ideálne, aby sa ponechala všeobecným lekárom možnosť aj naďalej predpisovať lieky na základe odporúčania minimálne pre polymorbidných pacientov a všetkých klientov ZSS, ktorí sú v starostlivosti daného všeobecného lekára v ZSS.
Komentár a príklady k pripomienkam APSS v SR
(paragrafované znenie pripomienok zaslané do MPK)
k návrhu Zákona o inšpekcii v sociálnych veciach, ktorý je v MPK
– Paragraf 7: Osobitné ustanovenia o právach a povinnostiach povereného zamestnanca pri výkone dozoru
(1) „Poverený zamestnanec je pri výkone dozoru oprávnený ….
c) vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo – zvukové záznamy na zdokumentovanie priebehu výkonu dozoru a to aj bez predchádzajúceho upovedomenia dozorovaného subjektu a dotkunutých osôb v ňom…“
(4) „Poverený zamestnanec je povinný zabezpečiť obrazovo-zvukový záznam zo vstupu do obydlia a výkonu dozoru v ňom, súhlas prítomných osôb sa nevyžaduje.“
dodať do oboch bodov text …“pričom je povinný informovať o vykonávaní záznamu dozorovaný subjekt a dotknuté osoby“
– Paragraf 11: Správny delikt
(2) Ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 500 – 20 000 Eur.
(5) Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zákaze vykonávať činnosť nemá odkladný účinok. Žiadame zmeniť ustanovenie bodu 5 tak, aby rozhodnutie o právoplatosti o zákaze vykonávať činnosť malo odkladný účinok po výsledok opravného prostriedku.
(7) Pokuta je splatná do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žiadame predĺžiť splatnosť pokuty na maximálne 3 mesiace. Ide nám o ochranu záujmov legálnych poskytovateľov, nie nelegálnych – tým nech kontrolór ukončí činnosť hneď. Ale inšpektor má tak silnú pozíciu, že nie je vylúčený svojvoľný výklad zákona. Poskytovatelia robia verejnoprospešnú činnosť bez zisku a je nelogické, aby za tak krátky čas dokázali zohnať dosť vysoké čiastky na pokuty, čo vie byť pre nich likvidačné. Nie je nám jasný úmysel zákonodarcu. Prísnosť zákona ktorý umožní rýchlo kvaseným kontrolórom ukončiť niekoľko ročnú činnosť poskytovateľa sociálnej služby bez možnosti odvolania sa v čase keď máme v SR nedostatok ZSS sa nám javí nelogická a pre štát sebevražedná. Ak napríklad nebude poskytovateľ plniť zákonný počet zamestnancov na počet klientov a hoci dá inzeráty, nedokáže v určenej lehote získať nových zamestnancov (5 rokov bežná vec pre poskytovateľov v BSK), tak mu inšpektor uloží vysokú pokutu a začne proces likvidácie.
– Príloha č. 2 k zákonu 448/2008 (ide o novú prílohu a radikálnu zmenu doterajších štandardov, ktoré majú byť tiež predmetom kontroly inšpektorov)
Od roku 2014 doteraz sa poskytovatelia s.s. a rezort trápia s aplikáciou Štandardov kvality sociálnych služieb. Stálo nás to veľa úsilia nervov a financií, zakomponovali sme ich do zložitých interných smerníc a procesov a keď sa nám to už ako tak podarilo, tak prichádza radikálna zmena. Podľa Plánu obnovy je nutné, aby SR urobila zákon o inšpekcii, ale nikde sa nehovorí o potrebe zmeny štandardov. Nesúhlasíme so zmenou. Odmietame výmenu starých štandardov za nové. Nové sú šité horúcou ihlou
a autor, či kolektív autorov možno pozná do podrobností medzinárodné dokumenty, ale zjavne nič netuší o slovenskej realite v sociálnych službách. Ak je nutná nejaká revízia, tak nech sa tak udeje v štruktúre starých štandardov, aby sme nemuseli meniť radikálne interné smernice poskytovateľov a nech sa tak udeje až v roku 2025 kedy bude schválená a veríme platná reforma financovania sociálnych služieb. Dnes nemáme dostatok zamestnancov. Nemáme s kým aplikovať štandardy nanovo. V prípade, že táto naša požiadavka neprejde, tak máme tieto závažné pripomienky k novým štandardom kvality:
I. Oblasť procedurálne podmienky
1.4. Kritérium
„… Prijímateľom s. s. je sprostredkovaná možnosť konzultovať a využiť podporu iných odborných pracovníkov z príslušných profesií a oblastí, ak si to želajú“.
Žiadame o doplnenie a špecifikáciu kto to má uhradiť. Takto bezbreho vymedzená možnosť nedáva šancu ani odhadnúť náklady pre poskytovateľa. Je možné, aby to dal poskytovateľ k úhrade do zmluvy o iných, prípadne nadštandardných službách? Pritiahnuté za vlasy: klient si bude želať odbornú pracovníčku z oboru prostitúcie a poskytovateľ ju má sprostredkovať? Len sprostredkovať, či aj zaplatiť? (V Rakúsku má povinnosť aj toto sprostredkovať, ale nie platiť).
1.5. Kritérium
Žiadame skrátenie textácie 1.5 kritéria, keďže sa viac krát len inými slovami opakuje to isté. Pričom v každej vete ohľadom rešpektovania želaní a preferencií prijímateľa by mal byť dovetok „a podľa jeho možností a schopností“. Keďže jeho želania nemusia byť vôbec v zhode s jeho reálnym zdravotným stavom, napríklad – či už fyzickým, či duševným. Bez tohto dovetku sa realizácia daného kritéria stáva pre poskytovateľa nevykonateľným. V tom istom kritériu 1.5. vypustiť vetu:
„ Počet individuálnych plánov koordinovaných jedným kľúčovým pracovníkom poskytovateľa sociálnej služby zohľadňuje mieru intenzity potrebnej podpory prijímateľov sociálnych služieb“- kľúčový pracovník sa tvorby individuálneho plánu zúčastňuje, ale nekoordinuje ho, keďže kľúčovým pracovníkom môže byť aj opatrovateľka, ktorá na koordináciu IP nemá vzdelanie, zručnosti ani časovú kapacitu.
1.12. Kritérium
„Poskytovateľ vytvorí podmienky na to, aby prijímatelia sociálnych služieb mohli komunikovať v jazyku, ktorý si sami zvolia a zabezpečí im potrebnú podpor tak, aby mohli vyjadriť svoje potreby a želania“.
– To, že autor návrhu zákona zmenil pracovné znenie kde doslova hovoril o povinnosti poskytovateľa zabezpečiť prijímateľovi tlmočníka vždy keď o to požiada, za vyššie uvedenú vetu, nemení nič na tom, že poskytovateľovi tá povinnosť zostáva a stále nie je jasne uvedené, kto má toho tlmočníka platiť. Príklad z praxe: klient, žijúci desiatky rokov na Slovensku, hoci mal cudzokrajnú národnosť v dôsledku pokročilému štádiu Alzheimera zabudol hovoriť po Slovensky. Poskytovateľ volal pre zistenie potrieb a želaní synovi. Podľa týchto nových štandardov to syn môže odmietnuť a žiadať od poskytovateľa, aby to zabezpečoval sám. Ale štandardy už neupresňujú kto to má platiť. A ak si prijímateľ bude žiadať tlmočníka 24 hodín pri sebe???? Takto postavený
štandard je absurdný. Žiadame o vypustenie, alebo zásadné prepracovanie, kde bude jasne uvedené, že v prípade požiadavky o tlmočníka to poskytovateľ zabezpečí na nadštandardné náklady prijímateľa, či jeho príbuzných. Ak pôjde o neuhradného klienta, tak to má podľa nás hradiť z finančného príspevku na prevádzku (FPP) príslušná samospráva v navýšenom FPP nad rámec zákonného priemerného výpočtu FPP.
1.15 Kritérium
Ujasniť ktorá preferovaná osoba určená prijímateľom má prednosť pre záväzné konanie poskytovateľa, keďže vzhľadom na zdravotný stav prijímateľa najmä v ŠZ (špecializovanom zariadení), alebo v DSS môže byť ním preverovanou sobou určený vždy niekto iný (a to aj počas jedného dňa). Takto by boli želania prijímateľa nevykonateľné a zákon musí pamätať aj na takúto situáciu a zvoliť pre tento prípad zákonom stanovené poradie preferovaných osôb, ktorých rozhodnutie má poskytovateľ rešpektovať. Má prednosť dôverník pred príbuzným, alebo pred súdom ustanoveným poručníkom? Ak súdom ustanovený poručník povie v mene klienta, ktorému je obmedzená právna svojprávnosť, že zmluva o sociálnych službách platí a dôverník povie, že prijímateľ ju vypovedáva, čo má urobiť poskytovateľ?
III: Oblasť Prevádzkové podmienky
Žiadame z kritérií v tejto oblasti odstrániť tie konkrétne požiadavky, ktoré navyšujú v minulosti dané rozhodnutia iných kompetentných orgánov (rozhodnutia hygieny, kolaudačné rozhodnutie… atď.). Ak raz poskytovateľ splnil a dodržiava rozhodnutia a predpisy a vyhlášky kompetentných orgánov, tak názor inšpektora by ich nemal sprísňovať, rozširovať, či inak vykladať.
3.2. Kritérium
Doplniť za vetu: „Prijímatelia pobytových sociálnych služieb si môžu samostatne zamykať izby.“ dovetok – „ ak im to ich zdravotný stav umožňuje“
Galéria