23.06.2018

apssvsr Blog 0

1801

Poskytovatelia sociálnych služieb štát, alebo štát poskytovateľov?

Pôjdem rovno k veci. Položme si my, poskytovatelia sociálnych služieb zásadnú otázku: Potrebuje spoločnosť, samospráva a štát poskytovateľov sociálnych služieb? Alebo potrebujú poskytovatelia sociálnych služieb štát a samosprávu? Kto koho vlastne potrebuje?

Ak platíme dane štátu, platíme ich preto, aby ich štát prerozdelil na potrebné veci pre občana. Patria medzi tieto aj sociálne služby. Ústava SR predsa garantuje občanovi pomoc v núdzi. Aj pre tento prípad núdze a potrebnej pomoci, si platíme predsa dane!

Ako to však v SR vyzerá dnes? Odkázaný občan a tiež ten, kto mu služby poskytuje, je od samosprávy a štátu závislý – od ich posúdenia a príspevku. A občan a my, poskytovatelia sociálnych služieb, v jeho mene, sa štátu a samospráve doprosujeme. V prípade štátu a samosprávnych krajov o zvýšenie príspevku, v prípade obcí a miest o to, aby vôbec príspevok dali. Porovnajme to s tým, ako to funguje vo vyspelom svete. Oni dnes nerokujú o automobilkách…, ale vyslovene o poskytovaní sociálnych služieb a o zlepšení podmienok pre tých, čo ich poskytujú, lebo chápu aká demografia sa na nás valí.

Vezmime si napríklad také Fínsko: Desať rokov dozadu štát všetko vzorovo zabezpečoval, poskytoval. Dnes? Robila nábor nech do Fínska príde ktokoľvek poskytovať sociálne služby, lebo štát už na to nemá. Volajú podnikateľské subjekty, zahraničné spoločnosti – akákoľvek pracovná sila bude vítaná. Ďalší príklad: bol som na konferencii asi 20 rokov dozadu v Nemecku. Mali tam knihy, ktoré mali asi tisíc strán. Pýtal som sa či, si to musí každá z personálu prečítať a oni že nie, to musí každý vedieť. Bol som tam opäť pred 5 rokmi – knižky tam už nemali. Vraj sú radi ak vôbec niekto príde do sociálnej oblasti pracovať, ani čítať nemusí… A Slovensko? Zas opačne ako celá Európa: zvyšuje administratívnu záťaž pre poskytovateľov sociálnych služieb, štandardy kvality sú vlastne nadštandardy, hygiena káže mať – 10 m2 na osobu, čo väčšina občanov SR nemá ani doma. Najnovšie štát zvyšuje finančnú záťaž na mzdy a príplatky zamestnanca, ale zvýšenie príspevkov od štátu a samosprávy to nezohľadňuje. Minimálna mzda išla hore o 45 Eur, najviac hore odkedy je Slovensko Slovenskom. V roku 2013 to bolo 338€ a v roku 2018 už 480€. A hádajte, kto na zvyšovaní minimálnej mzdy a príplatkov najviac zarobil? Zamestnanec určite nie. Najviac zarobil štát. Tu je dôkaz:

(tabuľku do bledého rastra)

Nárast nákladov na zamestnanca v roku 2018:

hrubá mz. čistá mz. Cena práce odvody pre štát

2017 435€ 374€ 561€ 187€

2018 480€ 403€ 649€ 246€

Máj 2018 +45€ +29€ +88€ +59€

————————————————————-

58€ 176 € 118€

A štát – vláda, či samospráva priamo i nepriamo povedia: „my“ na sociálne služby nemáme! Pre nás sú iné priority ako sa starať o starých a chorých. Robíme sociálne balíčky, aby sme si kúpili relatívne zdravých seniorov – lebo tí ešte idú voliť – a poskytujeme im cestovné za 1Euro. Najnovšie im sľúbime 13-ty vianočný dôchodok. Ale keď títo seniori začnú byť odkázaní nedostanú od štátu a samosprávy dostatočný príspevok, aby bola pokrytá nutná starostlivosť o nich. To je realita a to by si mali uvedomiť aj tí voliči. Lebo toto je podstata: Nárast príspevku z MPSVR SR a samosprávy nepokrýva nárast ceny práce. Tá vzrástla o 176 €, ale príspevok v najvyššom stupni odkázanosti o 138€ a v stupni IV. len o necelých 92 €. A dôchodok? Ten vrástol oproti minulému roku len o 0,2€ ! Takže zákonné zvyšovanie miezd a príplatkov a teda plnenie politickej agendy vládnej koalície nedokáže uhradiť vo zvýšenej platbe odkázaný senior. Ten je navyše síce len formálne, ale predsa chránený. Zaplatí to samospráva? Obec a mesto ústami ZMOS-u vraj ale nemusí platiť, lebo si službu „neobjednala“. Ministerstvo? To už viac nechce platiť, lebo nám už prispieva. Tak kto to zaplatí? Ak na tom najviac zarobil štát, má to zaplatiť štát.

Je absurdné, aby nám – neziskovým organizáciám – povedal štátny tajomník: „Veď ste charita, tak zožeňte, čo Vám chýba – vyzbierajte od ľudí, v kostoloch… „ . My od ľudí môžeme zbierať na nadstavbu, na niečo, čo odkázaným dáme navyše. Ale nie na zabezpečenie základnej sociálnej starostlivosti, čím suplujeme morálnu povinnosť štátu a reálnu kompetenciu samosprávy. Nie na platy zamestnancov, ktorých počet nám na počet klientov určuje zákon. Ľudia môžu, ale nemusia prispieť, ale ja platy zaplatiť musím, aj odvody za nich, aj faktúry za energiu, potraviny…. A ľudia aj prispievajú, ako môžu. Lebo dnes nie je problém pomôcť človeku, dnes je problém nasýtiť tento nenažratý štát.

Zdôvodňovanie rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, že prispieva dosť a každý rok dáva najmä na dlhodobú starostlivosť viac, neobstojí. Keď si porovnáme koľko dávajú naši susedia na sociálne služby k HDP, tak je na tom SR najhoršie. Len v porovnaní s ČR, ktorá dáva 0,7 a SR len 0,2 je to smutné. A tých odkázaných osôb bude stále viac, lebo demografia nepustí. S takouto nesystémovosťou nám finančné zabezpečenie dlhodobej starostlivosti v roku 2060 stačiť nebude ani len na polovicu. Vstup silných populačných ročníkov do odkázanosti a zvyšovanie demencií sú desivou prognózou, na ktorú súčasní politici túto krajinu vôbec, aleže vôbec nepripravujú. Nedostatok pracovných síl v sociálnych službách? Neriešia! Ukrajinci a Srbi? Pre nich bude SR len prestupná stanica do západnej Európy. Ale toto našich úradníkov a politikov netrápi. Oni riešia 10m2 na človeka v sociálnom zariadení a to, či mám súhlas odkázaného seniora na uverejnenie fotografie na našej nástenke!

PAVOL VILČEK

Prešovský koordinátor APSS v SR, riaditeľ arcidiecéznej charity Prešov