24.09.2024

apssvsr Aktuality 0

279

Sociálna oblasť je jedným z najrýchlejšie rastúcich segmentov, ktorý si každoročne vyžaduje väčšiu pozornosť a spotrebuje čoraz viac peňazí. Spôsobuje to starnutie obyvateľstva, ktoré je celosvetovým fenoménom. Ten mení potreby v spoločnosti, na ktoré ani vyspelé krajiny nestíhajú dostatočne včas reagovať.

V KDH sme pred časom robili prostredníctvom agentúry AKO prieskum, z ktorého vyplynulo, že viac ako polovica Slovákov (56 percent), ktorí majú skúsenosť s vybavovaním opatrovateľskej služby, mala problém nájsť opatrovateľa k odkázanej osobe. Alarmujúce je, že až 13 percentám opýtaných sa opatrovateľa nepodarilo zabezpečiť vôbec.

Všetci vieme, že problémov a ich príčin je hneď niekoľko. Ak by som to zjednodušila, tak k tým najväčším patrí nedostatok opatrovateliek. Tisícky z nich pracujú radšej v zahraničí, často odchádzajú od rodín pracovať na týždňové a dlhšie zmeny, pretože tam majú lepšie finančné ohodnotenie. Ľudí odkázaných na zdravotnú či sociálnu starostlivosť pribúda a pre alarmujúco nízky stav opatrovateliek nám hrozí v sociálnych službách kolaps.

Európska stratégia starostlivosti je návod na pomoc
Ako europoslankyňa som sa na európskej úrovni mnohými pozmeňovacími návrhmi podieľala na prijatí tzv. Európskej stratégie starostlivosti (ESS). Táto stratégia prináša okrem iného odporúčania, ako motivovať mladých ľudí pre vstup do tohto sektora a rieši aj zlepšovanie podmienok pre opatrovateľov, vrátane ich spravodlivého ohodnotenia.

Z množstva potrebných krokov na stabilizovanie systému sociálnej starostlivosti si dovolím vybrať aspoň niektoré:

– zabezpečenie adekvátneho ohodnotenia opatrovateľov zohľadňujúceho enormnú fyzickú aj psychickú náročnosť povolania,

– zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom vybaviť súčasných a budúcich pracovníkov dlhodobej starostlivosti potrebnými zručnosťami a kompetenciami vrátane digitálnych,

– budovanie kariérnych dráh v sektore dlhodobej starostlivosti, a to aj prostredníctvom zvyšovania úrovne zručností, rekvalifikácie, potvrdzovania zručností a informačných a poradenských služieb,

– posilňovanie profesijných noriem, ponúkanie atraktívneho profesijného postavenia a kariérnych vyhliadok osobám dlhodobého opatrovania vrátane osôb s nízkou alebo žiadnou kvalifikáciou,

– vykonávanie opatrení na zatraktívnenie povolania dlhodobej starostlivosti pre mužov aj ženy,

– dostupnosť odľahčovacích služieb pre domácich opatrovateľov, aby si mohli pri tejto fyzicky a psychicky ťažkej práci oddýchnuť,

– poskytovanie psychologickej podpory, ktorá je v prípade neformálnych opatrovateľov pri nepretržitej starostlivosti o deti či príbuzných nevyhnutnosťou.

Pracujme efektívne s eurofondami
Systém sociálnych služieb potrebujeme v tomto kontexte reformovať. Okrem potrieb klientov sa však musíme sústrediť aj na bezpečné a dôstojné podmienky pre samotných opatrovateľov.

Za prvý krok momentálne považujem to, aby zákon zadefinoval opatrovateľa ako samostatné povolanie.

Ide o to, že starostlivosť opatrovateliek nie je docenená, ich fyzicky i psychicky náročná práca sa neodráža v ich zaradení podľa stupňa záťaže práce, a tým ani v odmeňovaní.

Výraznú pomoc by prinieslo prepojenie slovenskej legislatívy a ponúkané možností financovania opatrovateľskej služby z európskych fondov. Musíme lepšie využiť Európsky sociálny fond aj Plán obnovy, ktoré vedia veľmi pomôcť pri zabezpečovaní pomoci pre odkázaných. Zároveň musíme zabezpečiť kontinuitu a koncepčnosť projektov financovaných z európskych zdrojov.

Ruku k dielu však musí priložiť hlavne štát, keďže európske prostriedky majú v prvom rade slúžiť na nastavenie systémových reforiem a nie na bežný chod, kde ich tzv. „prejeme“.

Opatrovateľský sektor je v obrovskej kríze, máme tu tisíce odkázaných ľudí, ktorí nedokážu nájsť adekvátnu starostlivosť a tisíce opatrovateliek, ktoré odtrhnuté od rodín pracujú v zahraničí. Znamená to preto, že máme čo doháňať. Začať musíme okamžite.