13.12.2018

apssvsr Blog 0

1919

Počúvajúc predvolebné nápady niektorých našich politikov mám občas pocit, že som v zlom filme: Vlaky zadarmo, obedy zadarmo… Zamestnávatelia budú platiť zamestnancom rekreačné poukazy, najnovšie športové preukazy pre ich deti. V intenciách prebúdzajúcich sa marxistických hesiel, že „zamestnávatelia by sa mali so zamestnancami so ziskami podeliť!“ Tak nejako to začal pred pár rokmi hlásať bývalý premiér Fico. A v intenciách tejto falošnej premisy pokračujú aj jeho viac, či menej učenliví politickí žiaci. No ak by mala táto premisa fungovať, nemali by sa potom podnikatelia podeliť so svojimi zamestnancami aj o straty? Či o zodpovednosť, stres a prebdeté noci? O soboty a nedele za počítačom? O dovolenky, počas ktorých nemôžu vypnúť mobil ani na chvíľu? O pracovný čas, ktorý nepozná slovo „padla?“

Ale čo o tejto už odvrátenej minci podnikania vedia naši úžasní a ľud milujúci politici? Zhola nič. Veď práve tí, ktorí tieto bludy čoraz hlasnejšie hlásajú, zväčša od vysokej školy prešli do poslaneckých lavíc a jediný zárobok, ktorý kedy mali, bol z daní, ktoré musel vyrobiť niekto iný. Nie títo nedorastení komunisti a postsocialistickí kapitalisti, ale len lídri baťovského tipu nás môžu naučiť naozaj rovnému vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Lebo je nutné, aby sa platy slovenských zamestnancov začali postupne približovať platom a podmienkam vo vyspelej Európe. Ale takto? Na príkaz? Bez analýz? Bez zamyslenia sa, že nie je zamestnávateľ ako zamestnávateľ? Lebo aký je výsledok? Že z daní nás všetkých dostávajú v mene udržania regionálnej zamestnanosti investičné stimuly a príspevky na mzdy zahraniční investori, alebo aj veľkí slovenskí s politikmi spriaznení zamestnávatelia a to napriek tomu, že 80% ich zamestnancov tvoria dovezení cudzinci? a malý a stredný podnikateľ, môže o príspevkoch na mzdy, či o daňových prázdninách iba snívať. Zahraničného investora, či majiteľa hornonitrianskych baní teda nejaký rekreačný poukaz za 270 E nezabije, lebo stimuly od štedrej slovenskej vlády mu ušetrili viac ako desiatky miliónov eur. Malého a stredného podnikateľa, či neverejného poskytovateľa sociálnych služieb, ktorý žiaden zisk ani nemá, však môžu takéto hlúpe nápady dostať do dlhovej špirály a priviesť až k zániku. Lebo zákon nehovorí o tom, že povinnosť platí iba pre toho zamestnávateľa, ktorému na takéto bonusy pre zamestnancov aj niečo zostane. On ich má v nákladoch zo zákona. A čo má z toho zamestnanec? To isté, čo z príplatkov za soboty, nedele a sviatky, ktoré vládne strany uzákonili v máji minulého roka a tento rok nás čaká druhá etapa. Zamestnanec z toho nemá nič! Lebo práve na základe zvýšenia týchto príplatkov sa od januára 2019 zvyšujú ceny energií, ceny potravín a bankových poplatkov, teda postupne ceny všetkého. Jediný kto zarobil je štát. Aby mal na zvýšenie platov politikov, ktorí si po rokoch tento raz platy nezmrazili. Im sa však nezvýšili mesačne o desiatky Eur, ale o tisíc. Kruh sa uzavrel! Možno to začne chápať konečne aj väčšina voličov. Veď už aj niektorí seniorskí spoluobčania odmietajú toto pokrytectvo, ktoré seniorom hádže omrvinky v podobe vianočného dôchodku, ale keď začnú byť odkázaní na sociálnu službu a 24 hodinovú starostlivosť, tak z verejných zdrojov nedostanú to, čo im zo zákona patrí a čo nutne potrebujú.

Vstúpili sme do predvolebného roka, takže bude to ešte veľká komédia, ktorej budeme musieť čeliť. Či chceme, či nie, najväčší nápor bude na generáciu novembra. Aby sa na 30-te výročie revolúcie ňou vyštrnganá zmena nezmenila na drámu, bude musieť uchrániť svojich rodičov od dôvery v populizmus a svoje deti od nadšenia z extrémizmu. Nie je ešte pauza, priatelia. Zmenu treba dokončiť. Lebo za zlé filmy sa Oskary nedávajú.

Anna Ghannamová