© 2019 Stingray Studio

20.12.2018

apssvsr Blog 0

220

Dňa 13.9.2018 sa na stretnutí organizovanom predsedom vlády pánom Pelegrínim stretli zástupcovia Vlády SR, MPSVR SR, Vyšších územných celkov, ZMOSu a Platformy za spravodlivé financovanie sociálnych služieb na Slovensku. Na spoločnej tlačovej besede po skončení rokovania, bolo oznámené, že vzorec pre financovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb je zlý a bude ho potrebné otvoriť. Platforma za spravodlivé financovanie sociálnych služieb predložila aj paragrafované znenie na zmenu vzorca. Koncom decembra 2018 sme presvedčili aj 8 predsedov samosprávnych krajov k súhlasu s touto zmenou. Tu je 5 najzávažnejších dôvodov na zmenu vzorca:

 

Výška finančného príspevku sa určuje podľa zložitého vzorca, ktorý vychádza z minuloročných priemerných bežných výdavkov  verejných poskytovateľov (§ 77 ods. 2 a 3, zákona 448/2008 v znení neskorších predpisov). Keďže táto výška je zastropovaná minuloročnými výdavkami, nedajú sa vo vzorci zohľadniť zvýšené náklady poskytovateľov v reálnom roku (zvýšenie minimálnej mzdy vo všetkých stupňoch náročnosti práce podľa Zákonníka práce, zrušenie 10% úľavy na odvodoch do Zdravotných poisťovní  u nízkopríjmových skupín zamestnancov s platom do 520€, zvýšenie príplatkov od 1.5.2018 nariadené zákonom, zvýšené náklady na zavádzanie štandardov kvality, zvýšené náklady na aplikáciu vyhlášky 259/2008 o minimálnych technických požiadavkách na ubytovanie v budovách účinná od 1.10.2018, zvýšené náklady na splnenie smernice EU o GDPR platné od 1.5.2018 a iné).

 

Neverejný poskytovateľ nemá možnosť zistiť, či verejný poskytovateľ do priemerných výdavkov zahrnul všetky výdavky, ani ako vypočítal priemerné výdavky čím podelil celkové výdavky (kapacitou alebo obložnosťou?). Ak má verejný poskytovateľ napr. kapacitu 100 ale nemal  ju celú obsadenú a mal tam v priemere 80 ľudí, priemerné čísla budú iné pri 100 a  iné pri obložnosti  80. Tieto údaje sa pri výpočte priemerných ukazovateľov nikde neuvádzajú. Zákon hovorí o priemerných údajoch, ale nikde nedefinuje, ako sa má priemerný údaj vypočítať. Aj preto sa to rôzne interpretuje –ako samospráve vyhovuje.

 

Porovnávanie príjmov z priemerných úhrad od prijímateľov sociálnych služieb medzi verenými a neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb (§ 77 ods.12 zákona 448/2008 v znení neskorších predpisov). Podľa zákona 583/2004 v znení neskorších predpisov sú príjmy obcí a VÚC príjmom, ktorý samospráva musí použiť na plnenie svojich úloh (§ 5 ods.1 pís. k) a následne  § 2 tohto zákona). Čerpanie výdavkov sa riadi podľa schváleného rozpočtu samosprávy, ktorý sa schvaľuje v predchádzajúcom roku a priebežne sa upravuje na základe rozhodnutia poslancov samosprávy. V praxi to znamená, že pracovníci zariadení sociálnych služieb v pôsobnosti samospráv nevedia ovplyvniť použitie príjmov od prijímateľov sociálnej služby, ale musia sa riadiť podľa vopred schváleného rozpočtu pre svoju oblasť a svoje zariadenie. Všetky príjmy sú príjmami samosprávy ako takej  a nie príjmom konkrétneho zariadenia, teda môžu byť teoreticky použité aj v inej oblasti ako sociálnej, napr. na opravu ciest alebo chodníkov. Preto je nelogické, aby sa porovnávali príjmy z úhrad zariadení sociálnych služieb v pôsobnosti samospráv s príjmami z úhrad prijímateľov u neverejných poskytovateľov, ktoré musia byť použité na zabezpečenie príslušnej sociálnej služby. Tvrdenie o priemernom príjme platí obdobne, ako v bode 2).

 

Zastropovanie výšky príjmu od prijímateľa sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby (§72 ods.3  zákona 448/2008 v znení neskorších predpisov).

 

Podľa ustanovenia § 72, ods. 3 zákona o sociálnych službách sa porovnávajú EON z predchádzajúceho roku s cenníkom aktuálneho roku a s finančnými príspevkami aktuálneho roku. Po spočítaní všetkých aktív prebiehajúceho roku tieto nesmú presiahnuť výdavky minulého roku. To znamená, že neverejní poskytovatelia nemajú z čoho uhrádzať zvýšené náklady uvedené vo vyššie uvedenom ods. 1   v aktuálnom roku. Urobiť strop z minulého roku a porovnávať ho z príjmom reálneho roku je ekonomicky  nezmysel a stavia to neverejných poskytovateľov do neriešiteľných situácií, vyúsťujúcich aj do zániku sociálnej služby a zariadenia ako takého.

 

Uplatnenie vyhlášky MZ č. 259/2008 v reálnej praxi robí problém všetkým druhom zariadení. Aj verejným, aj neverejným. Ale zvlášť v zariadeniach sociálnych služieb krízovej intervencie, kde reálne môže byť dôvodom ich zániku. Zariadenia krízovej intervencie (útulky a nocľahárne)  sanujú holý život a bývanie ľudí, ktorí by sa inak ocitli na ulici bez strechy nad hlavou a bez akejkoľvek pomoci. Na Slovensku ich prevádzkujú v prevažnej miere charity a iné neziskové organizácie alebo nadšenci, ktorým nie je ľahostajný osud ľudí na ulici. Vyhlášku je potrebné primerane upraviť, aby pre služby krízovej intervencie nastavila iné pravidlá pretože to nie sú  hotely, ale život zachraňujúce zariadenia s nižšími štandardami, ktorých úroveň je rôzna.

 

Aj z týchto dôvodov je potrebné zmeniť  vzorce v zákone, aby poskytovatelia sociálnych služieb nemuseli riešiť existenciu, ale kvalitu sociálnych služieb. Ak sa premiér verejne zaviazal zmeniť vzorec na výpočet finančných príspevkov pre neverejných poskytovateľov, pretože uznal, že je zlý, je potrebné byť dôsledný a zmeniť ho. Odborná prax nechápe, načo ešte minister Ján Richter čaká.

 

Cyril Korpesio

Košický koordinátor APSS v SR, riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice

 

Ing. Cyril Korpesio

Koordinátor Košického kraja

charita@rimkat.sk

Galéria

Generálny partner

Pridajte sa k našim partnerom!

apssvsr.sk, dobre srdce, narodna cena starostlivosti, socialne sluzby, poskytovatel socialnych sluzieb

Hlavný partner

Pridajte sa k našim partnerom!

apssvsr.sk, dobre srdce, narodna cena starostlivosti, socialne sluzby, poskytovatel socialnych sluzieb